Pred dvesto rokmi, keď sa Rusko rozširovalo na územie Kazachstanu, mnoho obyvateľov emigrovalo na západ Mongolska a usadili sa v oblasti s názvom Bajan Ulgii.
Nakoľko Rusi naďalej pokračovali v okupácii Kazachstanu, ich tradície a kultúra sa miešali s tou ruskou – a tak boli oslabené až do takej miery, že keď v roku 1991 Sovietsky zväz zanikol, nový kazašský premiér Nursultan Nazarbajev začal ponúkať odmeny pre každého, kto sa vrátil z mongolského Bajan Ulgii naspäť do Kazachstanu.
Primárnym dôvodom premiérovho konania bolo priniesť späť tradičné činnosti kazašských ľudí, ako sú lov orlov a hranie na dombre, dvojstrunovom hudobnom nástroji. Dúfal, že to podnieti oživenie upadajúcej kazašskej kultúry a populácie.
Počas pobytu v Mongolsku som bol s dvoma rodinami, ktoré žijú asi päť hodín cesty na juh od mestečka Olgii. Obe rodiny sa rozhodli, že sa nevrátia naspäť domov. Ich definícia domova boli mongolské hory. Mali pocit, akoby to stále bol Kazachstan, krajina ich predkov.
Na čele rodín stoja dvaja bratia, partneri pri love s orlami. Popoludnia trávili spoločne na koňoch, no na ich rukách sa pevne držali orly skalné, s ktorými v Altajských horách lovia zajace, líšky, svište, vlky a inú zver.
Na nasledujúcej fotografii je Kwanduka pozorujúci okolie s orlom skalným – a to s takmer rozprestretými krídlami. Podľa tradície chytajú orlov ešte ako mláďatá a vytrénujú ich na lov.
Takýto typ lovu robia len počas zimného obdobia, keď majú zvieratá hrubú srsť, z ktorej Kazachovia vyrábajú svoje povestné kožušinové čiapky.
Pri loveckých výpravách nám robil spoločnosť aj jeden z vnukov Kwandukovho brata. Nedávno oslávil dvanásť rokov a je pripravený priučiť sa tomuto remeslu. Na rozdiel od bratov, ktorí mali kone, mladý chodil pešo so zdanlivo neubúdajúcou energiou, pripravený vrhnúť sa do lovu pri prvom pohľade na korisť.
Lov zabezpečí len veľmi málo potravy pre ich spotrebu, ale ide o tradíciu starú viac ako šesťtisíc rokov. Kazachovia sú na kožušinové čiapky a orly, pomocníkov pri love, veľmi hrdí.
Rodina, u ktorej som býval, vymyslela systém, ktorý zabezpečuje, že dym z ohňa prechádza cez steny domu, aby tak udržal teplo v celom príbytku. V lete zvyknú kočovať, no v zime vedia teploty klesnúť až na -30C a teplo sa stáva prioritou.
Po večeroch sme sedávali okolo ohňa, schúlili sa do klbka, aby nám bolo čo najteplejšie a topili ľad. Kwanduk, starší z dvoch bratov, mi rozprával o tom, ako Kazachovia prišli do tejto časti Mongolska pred dvesto rokmi, keď chceli uniknúť ruským nájazdom vo svojej vlasti.
Keď som sa Kwanduka spýtal, čo preňho znamená domov a prečo sa nechce vrátiť do Kazachstanu, ruky dal to tvaru širokého oblúka – ukazujúc na údolie rozprestierajúce sa pod nami. Údolie vyryté do zeme, modré pri mesačnom svetle.
Povedal, že toto je teraz jeho domov a je ním už takmer dve storočia. Základom domova sú spomienky – oveľa viac ako tehly a malta.
