Slnko pomaly zapadá, väčšinu času sme venovali paraglidingu a nikto z nás nechce, aby sa deň skončil. Vôbec nerozmýšľam nad pristátím, chcem letieť až dovtedy, pokiaľ mi sily stačia. Od odstaveného člnu sme ešte celkom ďaleko a dúfam, že len kvôli slnečnému jasu nevidím miesto, kde stojíme. No teraz už viem, že sme v háji. Uviazli sme.

Počas 700 kilometrov dlhej cesty sme sa vo dne v noci potácali po obrovskej neobývanej saharskej púšti a spali sme na vrchu známeho mauretánskeho vlaku so železnou rudou. Verili sme, že na ceste pozdĺž pobrežia nájdeme zabudnuté vraky lodí a odľahlé miesta na surfovanie.