100% zdravé     Doprava nad 29€ zdarma     5 z 5 na FB ★★★★★

Košík 0 0,00 
Ako sme sa stali nomádmi | Pripravení vyraziť
Ako sme hľadali náš raj a zmysel života počas pandémie.
Izolácia a nepodstatnosť.

irelevantný príd. m.: kniž. nemajúci rozhodujúci význam, bezvýznamný, nezávažný, vedľajší, nepodstatný (op. relevantný): irelevantná výpoveď;

Niekedy si môžeme zvoliť a vybrať cestu sami, no oveľa častejšie nám ju určí sám život. Žiť neustále na cestách a byť nomádom znamenalo aj vzdať sa kontaktov a spojenia s ľuďmi a miestami a akosi potichu, bez povšimnutia, sa stať menej relevantnými. Odmena za obetu by však mala prísť – aspoň tak to funguje v rozprávkach – sloboda a nové spojenia s novými ľuďmi a miestami.

Nemyslím si, že sme sa rozhodli stať sa nomádmi a žiť alternatívnym životným štýlom, jednoducho sme sa dostali do akejsi novej, každodennej rutiny. Počas našej prvej zimy na cestách, aj keď sme sa snažili zvoliť si cestu sami, svet nám neustále vytyčoval svoju vlastnú, po ktorej by sme mali ísť. Riadilo nás počasie, prasknuté pneumatiky, opravy alebo akékoľvek iné okolnosti – len málokedy sme mali pod kontrolou to, čo robíme a kam smerujeme. Keď si začnete myslieť, že ste pri kormidle, život vám rýchlo pripomenie, že ste na ceste. A my sa tak môžeme len a len oprieť a poriadne si to užiť.

V očakávaní nadchádzajúcich dobrodružstiev som sotva stihol vytiahnuť fotoaparát. Dorazili sme do Moabu. Keby som vedel, ako rýchlo to celé utečie, urobil by som veci inak.

Rok sa začal rozprávkovou nomádskou slobodou plnou nepokoja, kĺzali sme sa z jedného raja do druhého tajomného údolia Shangri-La. Vo februári 2020 sme sa vrátili do Spojených štátov a pár týždňov sme strávili lyžovaním doma v Kanade. Neskôr na slnku a v teple na juhu sme putovali z Las Vegas do arizonského Lake Havasu City, Death Valley a Sedony. V polovici marca sme sa usadili v magickom Moabe, obklopení známymi tvárami a miestami, nadšení z dobrodružstiev, ktoré prinesú nasledujúce týždne.

Ak boli naše životy podobné lístiu, ktoré jemne unášajú prúdy a víry v pokojnom prúde, svet okolo nás sa pokúšal zmiasť to prílivovou vlnou. Mimo všetkého diania a izolovaní v púšti sme sa snažili byť nad vodou, boli sme v južnom Utahu. Napriek tomu, že sme si pred všetkým zatvárali oči, zakrývali si uši a spievali si la-la-la-la-la v snahe prehlušiť realitu, globálna pandémia COVID-19 si nás našla. Všetko dobré sa raz skončí. 17. marca 2020 zatvorili Moab a okolité okresy svoje brány pre návštevníkov. Keď sa komunity, regióny a národy uzavreli pred cestovateľmi, prečítali sme si poslednú kapitolu našej nomádskej rozprávky. Obraciame stranu v očakávaní ďalších, ale písmená sú jasné.

Koniec.

Irelevantné; nesúvisí s tým, o čom sa diskutuje, a preto to nie je dôležité. Cestovanie, dobrodružstvo… slová, ktoré sú synonymá pre život, ktorý sme žili, sú zrazu tabu, vyvolávajú drsné reakcie. To, s čím sa stotožňujeme, je zrazu nevkusné a opovrhované. Romantizujúce destinácie a zážitky nemajú žiadny význam. Sme ticho s vedomím, že to, kto sme, čo robíme – cestovanie a dobrodružstvo sa zdá byť prinajlepšom namyslené, nebezpečné, urážlivé alebo priam povstalecké – tvárou v tvár pandémii, ktorá ničí ľudí na celej planéte.

Irelevantné; nesúvisiace a nedôležité. Byť vagabundmi, bez spojenia s miestom, bezdomovcami, tulákmi… ocitáme sa v nepríjemnej pozícii, že nie sme ani miestni, ani podstatní. Keď sa návšteva stretne s pohŕdaním, kam patria kočovníci?

Mohli sme ísť proti prúdu a tlačiť svoje šťastie na juh od hranice, presúvať sa z miesta na miesto, aby sme tak našli niečo, kde by sme boli vítaní. No cítili sme sa nesvoji, išli sme s prúdom, ktorý nás niesol späť domov do Kanady. Možností bolo málo a život nás nasmeroval do Pentictonu v Britskej Kolumbii. Pri prekročení hranice 19. marca 2020 sme si kládli odpovede na dve otázky:

1. Kam smerujeme?

2. Máme tam ľudí, ktorí nám nakúpia potraviny na 14 dní izolácie?

Slnko je balzam pre dušu.

Malo by vs. musí a odporúčania vs. zákon. Po dvoch týždňoch poslušnej izolácie, dezorientovaní nedávnymi udalosťami, skľúčení a úzkostliví z predávkovania sa spravodajskými médiami, robíme niečo neopísateľné a vydávame sa na horskú cyklistiku. Keďže naša poznávacia značka nepochádza z regiónu, sme bezpochyby len návštevníci. Ešte tvrdohlavejšie rekreujeme vonku, zatiaľ čo státisíce ľudí uverejňujú fotky s hastagom #stayhomesavelives. S trochu iracionálnymi obavami z vystavenia nášho vozidla strážcom, ktorí napomínali vozidlá návštevníkov v snahe ich poučiť – rozhodli sme sa pre 8 km pedálovanie na vrchol chodníka. Slnko, teplo a svet vonku boli liekom, ktorý sme tak zúfalo potrebovali. Podarilo sa nám ešte niekoľkokrát vyšliapať hore, kým nám život opäť vybral inú cestu.

Krivdy, ktorých sme sa dopustili, nám boli zrátané. Bicykle nám ukradli nie viac ako desať stôp od nás. V hlbokej pandemickej kóme, kde sa hodiny, dni a týždne prelínajú, som počul brúsku prerezávať kov, ale predpokladal som, že to bol tím z parku, ktorý niečo opravuje, pretože park pilne pripravovali na rušnú sezónu, ktorá bola pred nami. Mohli sa stať aj horšie veci, stále sme boli v bezpečí a zdraví a stále na slnku a v teple regiónu na juhu Okanaganu. O niekoľko týždňov neskôr, keď opäť nastala malátnosť a podráždenosť z dlhodobej izolácie, som sa vydal na 36-hodinovú cestu po strašidelne prázdnych diaľniciach, cez hranice, okolo nekonečných osvetlených mostov s nápismi, ktoré neodporúčajú cestovať, ak to nie je nevyhnutné, aby som zohnal bicykle. Stálo to za to.

Ako sám život… niekedy máme všetko pod kontrolou a niekedy nie.
Jar prichádza do južného Okanaganu niekoľko mesiacov skôr pred inými regiónmi Kanady.
Slnko, bicykle a kvety. Nie sú to vôbec zlé ingrediencie na zlepšenie nálady.
Vzácny daždivý deň, vďaka ktorému je chodník Rock Oven trochu menej horúci.
Prikrčený v chabom pokuse vyhnúť sa vetru, víchrici a štipľavému dažďu so snehom.
Ani za nie ideálneho počasia nie je núdza o veľkolepé výhľady z Rock Oven s jazerom Skaha priamo pod.
Pádlovanie na jazere Skaha v búrke.
V južnom Okanagane, ktorý je známy svojimi vinicami a plavením sa, nájdete aj úžasné možnosti na cyklistiku.
Ak si myslíš, že desaťročie starý zjazdový bicykel nie je tým správnym vybavením pre sieť trailov Three Blind Mice. Máš pravdu. Tie naše však stihli ukradnúť.

Len akési ďalšie jemné štuchnutie od života, ktoré nás vedie k novému dobrodružstvu. Keď nám ukradli bicykle, nahlásili sme to na políciu, riešili poistenie, začali sme sledovať aj miestne sociálne siete, aby sme zistili, či sa naše bicykle niekde objavia. Aj keď sme ich nikdy nenašli, objavil sa príspevok s odkazom na video bane s názvom Mascot Gold Mine neďaleko oblasti Hedley. Ako ubiehali týždne, boli sme už celkom bez obáv, že budeme počas pandémie nevítanými turistami, a naplno sme využívali všetko, čo región ponúkal. Keď sme sa dozvedeli o starej trase, ktorá zostupovala z blízkosti baní až po Hedley, začali sa nám zbiehať sliny.

Hedley, Britská Kolumbia.
Slnkom pobozkaná šnúra smerujúca do neba.
Opustená baňa neisto balansuje na útese vysoko nad Hedley.
Jazda po viac ako storočnej histórii.
Stará cesta klesá viac ako 3 300 stôp dolu úbočím do centra Hedley.
Kostol Hadley Grace.
Trail s názvom Devil’s Throat v sieti trailov Wiltse. Niektoré z bikových trás v Pentictone sú totálne kľudné. Na týchto chodníkoch je tak málo ľudí, že takmer zapadajú s krajinou.
Egg Rock trail v sieti Wiltse nad jazerom Skaha.
Slabs trail.
Naša posledná jazda s dobrými priateľmi pred odchodom. Títo dvaja nám poskytli potraviny, keď sme sa izolovali a vďaka nim sme sa cítili ako doma takmer tri mesiace.

Život naberie bláznivý obrat, nová sezóna, biznis a všetko nepodstatné je opäť aktuálne. Keď prišlo teplejšie počasie, prinieslo so sebou aj akési uistenie, že to so spoločnosťami, s ktorými sme roky tak hrdo spolupracovali, bude obmedzené. Zatiaľ čo cestovanie, turistika a horská cyklistika po celom svete boli zdecimované, chuť naopak stúpala. Deti aj dospelí zúfalo hľadali tábory a kurzy, ktoré zmizli, keď sa väčšie spoločnosti nedokázali vyrovnať s pandémiou. S obrovským úsilím sme zrazu zistili, že ľuďom ponúkame to, čo chceli. Programy boli zverejnené na webovej stránke a s jediným príspevkom na sociálnej sieti, leto plné inštruktážnych programov na horských bicykloch bolo vypredané, a to priamo v meste, v ktorom som vyrastal – Fernie, Britská Kolumbia.

Posledný nomádsky útek pred príchodom rušného leta, vychutnávanie si veľkolepej krásy údolia Bow Valley a očakávanie, kam nás život zavedie ďalej.

Mount Rundle z jazera Two Jack, Banff, Alberta, Kanada.

Jacob Johnson je profesionálny inštruktor horskej cyklistiky, fotograf, píše príbehy plné dobrodružstva a naplno žije jeho nomádsky život.

Mohlo by sa ti páčiť

Ako stopnúť vlak, ktorý nezastaví

Ako stopnúť vlak, ktorý nezastaví

Počas 700 kilometrov dlhej cesty sme sa vo dne v noci potácali po obrovskej neobývanej saharskej púšti a spali sme na vrchu známeho mauretánskeho vlaku so železnou rudou. Verili sme, že na ceste pozdĺž pobrežia nájdeme zabudnuté vraky lodí a odľahlé miesta na surfovanie.

Zajtrajšok nemusí prísť

Zajtrajšok nemusí prísť

Predstavujeme ti tím aljašských dobrodruhov, ktorí podstupujú expedíciu na fat-bikoch a packraftoch. O tri týždne a 450 míľ neskôr ich zastihneme v momente, kedy sa dostávajú na vrchol Aljašky, Utqiagvik (známy ako Barrow). Počas svojej cesty sa dozvedajú o účinkoch antropogénnych zmien klímy, kultúre Inupiaka, čelia svojim silným a slabým stránkam a  sledujú všetky detaily, ktoré im ich vybavenie počas dobrodružstva ponúka – fat-bike a packraft – a to v extrémnych a neúprosných podmienkach za polárnym kruhom.

Pin It on Pinterest

Shares
Share This
Košík
Nakúp ešte za 29,00  a máš dopravu zdarma
Váš košík je prázdny.

Zdá sa, že ste si ešte nevybrali.