100% zdravé     Doprava nad 29€ zdarma     5 z 5 na FB ★★★★★

Košík 0 0,00 
Keď je cesta domovom
Otec a syn. Obaja spoločne bežia ultramaratón, a to po prašných cestách a chodníkoch miesta, v ktorom vyrástli.

Mrazivé jesenné ráno vo Vermonte a akési ticho, ktoré nad ním viselo. Ticho sprevádzané jemným vánkom, ktorý sa vlnil pomedzi stany. Svetlo sa pomaly plazilo pomedzi kopce a osvetľovalo lístie a ich viditeľné prirodzené zmeny – tie oranžové odtiene, ktoré sa zrazu premieňali na červené, všetko to žlté sfarbenie, ktoré v priebehu niekoľkých dní zrazu horelo. Z rosy v údoliach stúpali kúdoly hmly a vzduchom bzučali akési tiché šumy nevyspatých hlasov posilnených kofeínom a prebratých chladom.

Stáli sme tam spolu s ďalšími bežcami – niektorí boli skúsení vytrvalostní športovci, systematicky sa naťahovali, jedli energetické gély, lycrové kúsky funkčného oblečenia boli ich súčasťou, a to spolu so športovými šiltami, čelenkami a špeciálnymi fľašami s vodou. Niektorí zase naopak pôsobili ako moji susedia – obyčajní ľudia, ktorí sa vydávajú na rannú prechádzku, nič viac ako každodenné bežné behanie po okolitom lese. Môj otec vedľa mňa popíjal kávu, bol vo svojich typických futbalových šortkách a šiltovke s logom školy, v ktorej účí, vyzeral rovnako ako v čase, keď bol pred takmer desaťročím mojím trénerom. Možno mal tentokrát o trochu viac šedivej brady. V tom čase sme obaja boli na pretekoch za úplne iných okolností. Môj otec, Andy Tufts, bol dobrovoľníkom posledných desať rokov na pretekoch Vermont 50 a Vermont 100, okrem toho mal dokonca ďalšie pozície a funkcie, o ktoré ho požiadali. Veľmi živo si pamätám, ako som tu v detstve pomáhal počas prudkých daždivých dní, označoval som kontrolné body pre bežcov spolu s ďalšími priateľmi a spoluhráčmi zo strednej školy.

Otec a geografia idú k sebe (veď ju vyučoval takmer desať rokov), najmä na drobnosti týkajúce sa Vermontu. Vysvetlil mi trať lepšie, než by to dokázala väčšina tých najpovolanejších, poznal farmy a domy jeho priateľov pozdĺž cesty, vždy počas behu vedel, ako pokračovať po tejto poľnej ceste – že je skratkou do ďalšej dedinky, veľmi dobre vedel, prečo je tá ktorá cesta uzavretá.

Takmer pri každom stánku nás vítajú priatelia – hovorí to o veľkosti celej komunity, ale aj o otcových väzbách a priateľstvách. Asi v polovici nás zdraví bývalá študentka so svojím synom, teraz už súčasným študentom WHS. Člen hasičov si kýva s otcom a my sa presúvame z poľnej cesty na jednostopý chodník. Na konci posledného úseku som otcovi vystrašene povedal, že jediné, čo na svete momentálne chcem je to, aby bývalý asistent futbalového trénera bol v závere trasy a rozdával grilovaný syr. Bol to síce sendvič s arašidovým maslom a džemom, ale Glen Drost tam stále stojí a žiari – a my prechádzame cez lokálnu farmu ako pretekári, tentokrát nie ako dobrovoľníci.

Spomienky sa mi miešajú s prítomným okamihom. Môj otec pozná aj posledných niekoľko kilometrov ďalej. Pre mňa sú nové – odkedy miestni začali budovať práve tieto chodníky, domov som príliš nechodil. Za tie roky sa veľa zmenilo a veľa naopak nie.

Keď prechádzame cieľovou čiarou, vidím desiatky známych tvárí – som si istý, že môj otec ich vidí ešte omnoho viac. Andy je súčasťou štruktúry tohto mesta a tieto kľukaté prašné cesty sú zložito pretkané vlákna, ktoré nás všetkých spoločne spájajú.


Matthew Tufts je fotograf na voľnej nohe a žurnalista, ktorý sa fokusuje na hľadanie spojenia medzi rekreáciou, ochranou divokej prírody a vidieckych komunít.

Mohlo by sa ti páčiť

Zaži Zermatt na dvoch kolesách

Zaži Zermatt na dvoch kolesách

Takmer 40 vrcholov nad 4 000 metrov a impozantné trasy v jednom z najkrajších prostredí na svete – Zermatt je vysnívaným miestom pre mnohých horských cyklistov. Klasické švajčiarske horské mestečko má svoju povesť, no okrem toho tu investujú mnoho prostriedkov, aby vznikla destinácia, ktorá bude jednou z najpriaznivejších práve pre horských cyklistov.

Dominika Podolanová: Mama, ktorá pod ťarchou udržateľnosti nachádza ľahkosť bytia

Dominika Podolanová: Mama, ktorá pod ťarchou udržateľnosti nachádza ľahkosť bytia

Dominika Podolanová – mama. Je to ozaj skutočná definícia toho, kým je? Je podnikateľka. Tak kto teda je? Projekt na univerzite a dnes už fungujúca a rozrastajúca sa značka upcyklovaných (nielen) batohov WAKIVAKY je odrazom jej vývinu z vysokoškoláčky až po mamu, ktorou sa stala. Obe definície sú súčasťou toho, kým ozaj je – nemožno ich od seba oddeliť, rovnako ako pútka od ostatných častí batohu. Bez seba nedávajú zmysel. Byť mamou a podnikať udržateľne je však niekedy totálne o držku.

Pin It on Pinterest

Shares
Share This
[class^="wpforms-"]
[class^="wpforms-"]
[class^="wpforms-"]
[class^="wpforms-"]
Košík
Váš košík je prázdny.

Zdá sa, že ste si ešte nevybrali.