Iba zopár maličkostí

„Daj si! Daj si kvie­tok,“ Alžbetka podá­va­la prvo­sien­ku malej bys­truš­ke, kto­rú stret­la pred sekun­dou v trá­ve. „Dones kvie­tok Alžbetka, sem do koší­ka,“ vola­la na ňu mama. „Na čajík ich potre­bu­ješ päť“.

Okolo Alžbetky zra­zu pre­le­tel motýľ. „Aha pozri! Pozri ako letí,“ prvo­sien­ku hneď pus­ti­la na zem. Od bie­le­ho mly­ná­ri­ka tan­cu­jú­ce­ho pome­dzi lúče zapa­da­jú­ce­ho sln­ka neve­de­la odtr­hnúť oči.

Alžbetka zbie­ra­la prvo­sien­ky už vyše pol hodi­ny, no stá­le neda­la do koší­ka ani jed­nu. Bol to oby­čaj­ný let­ný večer na hor­skej lúke, ale v ten deň veľ­mi túži­la po prvo­sien­ko­vom čaji a tak sa nevzdá­va­la. Keď motýľ odle­tel, zdvih­la kvie­tok a roz­beh­la sa rov­no k mame.

Po troch kro­koch sa potkla o kameň a pad­la na zem. Do očí sa jej tla­či­li slzy, ale prvo­sien­ku nepus­ti­la z ruky. Takmer sa už rozp­la­ka­la, keď v tom medzi steb­la­mi trá­vy zba­da­la malé­ho sli­má­ka. „Daj si! Daj si kvie­tok sli­má­čik,“ na slzy hneď zabud­la.

Ku-ku, ku-ku — pôvab­ný tón pri­le­tel z koru­ny stro­mov rov­no do jej uší. „Kukučka, to je kukuč­ka,“ nad­še­ne vola­la na mamu, kto­rá spo­lu s jej malou ses­trou Dorotkou zbie­ra­la prvo­sien­ky o pár met­rov ďalej. Vtedy si spo­me­nu­la: „Košík! Kvietok do koší­ka,“ pev­ne stis­la prvo­sien­ku v ruke a zno­vu zača­la bežať.

Peter Lengyel | PureNuts
Peter Lengyel | PureNuts
Peter Lengyel | PureNuts

Peter Lengyel | PureNuts

Zrazu sa zasta­vi­la. Za uchom jej nie­čo zabzu­ča­lo. Dvakrát ju to oble­te­lo a sad­lo na kvet rov­no pred ňou. „Daj si kvie­tok, daj si kvie­tok,“ nad­še­ne podá­va­la prvo­sien­ku bzu­čia­cej vče­le, kto­rá usi­lov­ne zbie­ra­la nek­tár. „Dones kvie­tok Alžbetka, sem do koší­ka,“ vola­la na ňu mama. Včela zabzu­ča­la a odle­te­la, ale svie­ži hor­ský vánok pri­vial pavu­či­nu. Pristála rov­no na Alžbetkinej tvá­ri. Prvosienku hneď pus­ti­la na zem a zača­la si zotie­rať lep­ka­vé vlák­na z očí. Slnko sa poma­ly strá­ca­lo za hori­zon­tom. Čas sa krá­til — kve­ty sa po zápa­de zatvo­ria a už sa nemô­žu zbie­rať. Ak to nestih­ne, dnes nebu­de mať čerstvý prvo­sien­ko­vý čaj.

No lep­ka­vá spleť trb­lie­ta­vých vlá­kien ju tak oča­ri­la, že nemoh­la mys­lieť na nič iné. Až keď pop­red ňu pre­šla mama a zatie­ni­la na chví­ľu sln­ko, pavu­či­na sa pre­sta­la lesk­núť. „Do koší­ka!“ zno­vu si spo­me­nu­la. Zdvihla kvie­tok a roz­beh­la sa rov­no k mame. Keď koneč­ne dobeh­la aj s prvo­sien­kou v ruke, sta­či­lo už len dať ju dnu. Ale Alžbetka ju tam neda­la.

Peter Lengyel | PureNuts

„Daj si kvie­tok, daj si kvie­tok“ smia­la sa a podá­va­la svo­ju jedi­nú prvo­sien­ku malej Dorotke.

Peter Lengyel | PureNuts

Slnko zapad­lo a kve­ty sa zatvo­ri­li. Kukučka stích­la, vče­ly pre­sta­li bzu­čať a sli­má­ky zaliez­li do svo­jich zato­če­ných ulít. Bystrušky zmiz­li v zemi, motý­le sa scho­va­li v závet­rí sta­rých stro­mov. Rozkvitnutá hor­ská lúka šla spať. Alžbetka nenaz­bie­ra­la ani jeden kvie­tok, ale na tom už nezá­le­ža­lo. Z mamin­ho koší­ka nabra­la plnú hrsť prvo­sie­nok a zhl­bo­ka k nim pri­vo­ňa­la. Spokojne sa na ňu usmia­la a šli domov — nava­riť čerstvý čaj pre všet­kých.

Peter Lengyel | PureNuts

Peter Lengyel | PureNuts
Peter Lengyel | PureNuts

Prečítaj si jed­no­du­chý recept na chut­ný a zdra­vý šíp­ko­vý džem od mamy Zuzky tu: Šípkový džem

Napíš email, občas ti pošleme najlepšie príbehy a rozhovory z Pure Nuts magazínu.

KomentáreZatvoriť komentáre

Napíš komentár