Čo tu do pekla robím? Je sedem hodín ráno, mrzne a ja sa na kolenách plazím v snehu pomedzi konáre a popadané stromy. Ledva začal deň a už som do nitky premočený. Preliezam cez polo-zamrznuté vodopády ľadového kaňonu v strede tatranskej divočiny – ďaleko od tepla...
Slaná kvapka v sladkom mori
V malom žliabku, pod korunami starých smrekov, neúnavne kopal do kamenistej zeme prerastenej koreňmi. Po tvári mu stekali slané kvapky potu a na očiach mu bolo vidno, že mysľou je niekde inde. Niekde v suchu a v teple. Niekde na piesočnej pláži, pri šume vĺn, šliape...
Iba zopár maličkostí
Okolo Alžbetky zrazu preletel motýľ. „Aha pozri! Pozri ako letí,“ prvosienku hneď pustila na zem. Od bieleho mlynárika tancujúceho pomedzi lúče zapadajúceho slnka nevedela odtrhnúť oči. Alžbetka zbierala prvosienky už vyše pol hodiny, no stále nedala do košíka ani...
O mame, ktorá na vrchole sopky našla zázračné svetlo
„Ja polievam, pozri ako ja polievam trávičku,“ Alžbetka radostne volala na mamu. Z kempovej sprchy vylievala našu jedinú pitnú vodu na mäkučký koberec okolo seba. „Alžbetka, nevylievaj vodičku. Budeme ju potrebovať,“ pokojne vravela Zuzka, pritom rýchlo krájala...