Anetta Vaculíková: Sme to, čo jeme

Foodblogerka, amba­sá­dor­ka pro­jek­tu Food Revolution Jamieho Olivera, autor­ka troch kníh, orga­ni­zá­tor­ka nie­koľ­kých roč­ní­kov Food Revolution Day, Po našom! a Degustorium. Vzdelávaniu v oblas­ti stra­vo­va­nia a výži­vy sa venu­je na ško­lách aj vo fir­mách. Hrdá mama Anetta Vaculíková.

Anetta Vaculíková

S Anettou sme si dohod­li stret­nu­tie u nej doma. Chvíľu meš­ka­la. Po pia­tich minú­tach čaka­nia v chlad­nej chod­be moder­nej bytov­ky vystú­pi­lo z výťa­hu níz­ke útle žie­ňa s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi kuče­ra­vý­mi vlas­mi, milým úsme­vom a čer­ve­ným rúžom na perách. Mobil mala pri­le­pe­ný k uchu. Z jej rých­lych reak­cií opa­ku­jú­ce­ho sa hmka­nia bolo cítiť, že sa už dlh­šie sna­ží hovor takt­ne ukon­čiť. 

Neúspešne.

Otvorila vcho­do­vé dve­re a kýv­nu­tím ple­ca mi naz­na­či­la, aby som ju nasle­do­va­la. A do toho ďalej súhlas­ne hmka­la. 

Papierový rup­sa­čik zho­di­la na lavi­cu, topán­ky vyzu­la nauče­ným gri­fom. Intuitívne som sa pre­su­nu­la do prie­stran­nej svet­lej obý­vač­ky spo­je­nej s kuchy­ňou a veľ­kým bal­kó­nom s bož­ským výhľa­dom na Dunaj. Anettka sa medzi­tým ďalej lúči­la s paňou v tele­fó­ne.

„Prepáč, pro­sím, taký­to nesluš­ný úvod. Často mi vola­jú mamič­ky, lebo si na mňa nie­kde zože­nú čís­lo a pro­sia ma, aby som im pomoh­la zlep­šiť situ­áciu v škol­skej jedál­ni ich detí,“ pre­ru­ší moje roz­jí­ma­nie nad sku­toč­ne útul­ne zaria­de­ným bytom. Veľký jedá­len­ský stôl, pohodl­ná sedač­ka, ori­gi­nál­ne fot­ky Bratislavy na ste­nách, samé prí­rod­né mate­riá­ly, množ­stvo kve­tov, pre­d­ie­ra­jú­ce sa sln­ko. Ako z dizaj­no­vé­ho časo­pi­su. Ale záro­veň ako doma.

Anetta Vaculíková

Sadám si a Anetta narých­lo upra­tu­je tég­li­ky a omr­vin­ky z raňa­jok.

Ešte káva a môže­me začať s roz­ho­vo­rom. 

Nádejná tanečníčka s mlsným jazýčkom

Do hlu­ku pra­že­nia kávo­vých zrniek sa roz­roz­prá­va o svo­jej pro­fe­si­onál­nej taneč­nej kari­é­re.

„Od det­stva som sa veno­va­la spo­lo­čen­ské­mu a štan­dard­né­mu tan­cu. Mala som dokon­ca veľa úspe­chov, bola som nie­koľ­ko­ná­sob­ná maj­ster­ka Slovenska. Svojho času aj dvad­sia­ta vo sve­to­vom reb­ríč­ku medzi dospe­lý­mi ama­tér­sky­mi taneč­ník­mi. Veľa som vďa­ka tomu ces­to­va­la. Chodili sme po tré­nin­goch a súťa­žiach po celom sve­te. Tam kde­si sa zro­di­la moja lás­ka k ces­to­va­niu, inej kul­tú­re a jed­lu,“ spo­mí­na a ja si uve­do­mu­jem, že jej pobe­ho­va­nie po byte sa pri kávo­va­re mier­ne ustá­li­lo. 

Možno je to nos­tal­gia. Možno len kávič­ko­vá kul­tú­ra neob­ja­ve­nej baris­t­ky.

S malou šál­kou v ruke si sadá opro­ti.

„Aj keď ma to veľ­mi bavi­lo a mala som dokon­ca aj vlast­nú taneč­nú ško­lu, svo­ju budúc­nosť som v tan­ci nevi­de­la. Samotné ces­to­va­nie a spoz­ná­va­nie kul­túr a kuchýň ma veľa nauči­lo, a tak som postup­ne zis­ťo­va­la, že sa chcem veno­vať nie­čo­mu iné­mu. Jedlu. Ale neve­de­la som ako veľ­mi a v akej for­me,“ vysvet­ľu­je popí­ja­júc čier­ny mok. 

Je milé pozo­ro­vať, ako veľ­mi ma chce nie­čím ponúk­nuť. Káva, voda, čaj. Čokoľvek.

Nakoniec pri­jí­ma fakt, že zatiaľ mi sta­čí voda z vodo­vo­du vo vlast­nej fľaš­ke a pokra­ču­je s roz­prá­va­ním o svo­jej kľu­ka­tej ces­te k otáz­kam zdra­vej výži­vy.

Anetta Vaculíková

Nie je cestovina ako cestovina, lebo nie je sacharid ako sacharid

„Od malič­ka som bola veľ­ký jedák. Ako rodi­na sme kva­lit­ným jed­lom doslo­va žili. Avšak, situ­ácia vyze­ra­la inak počas tré­nin­gov. Vďaka veľ­ké­mu pra­vi­del­né­mu výda­ju ener­gie som moh­la jesť prak­tic­ky čokoľ­vek bez násled­kov — fast­fo­ody, ces­to­vi­ny či čoko­lá­dy na pose­de­nia,“ vyme­nú­va. 

Sama seba sa pýtam, ako sa jej darí udr­žať si takú­to štíh­lu posta­vu.

„Keď som však s tan­com oko­lo dvad­siat­ky pre­sta­la, priš­li váž­ne zdra­vot­né prob­lé­my. Môj orga­niz­mus mi totiž neod­pus­til všet­ky tie pre­hreš­ky z minu­los­ti. Začala som mať aler­gie na rôz­ne suro­vi­ny, lepok, ore­chy, škro­by, kto­ré sú zastú­pe­né v polo­to­va­roch, ale aj v bež­ných zemia­koch či ryži. Tomu všet­ké­mu som sa zra­zu muse­la začať vyhý­bať. Nepekne sa mi to odra­zi­lo na ple­ti, mala som neko­neč­né prob­lé­my s trá­ve­ním, roz­ký­va­nú hla­di­nu hor­mó­nov. Ocitla som sa v sle­pej ulič­ke. Vôbec som neve­de­la čo a ako mám jesť,“ spo­mí­na na sku­toč­ne nároč­né obdo­bie a kde-tu si neve­dom­ky hry­zie do pery.

Anetta Vaculíková

„Dala som si teda úpl­nú stop­ku. Začala som jesť naj­mä plno­hod­not­né potra­vi­ny zlo­že­né pre­važ­ne z rast­lin­nej potra­vy a k nim som postup­ne po 2–3 mesia­coch dopĺňa­la ďal­šie zdro­je — zdra­vé tuky, kom­plex­né sacha­ri­dy, kva­lit­né mäso, vaj­cia z voľ­né­ho výbe­hu, rôz­no­ro­dé stru­ko­vi­ny. Jednoduché, sezón­ne, lokál­ne — žiad­ne polo­to­va­ry. Veľa som v tom obdo­bí zača­la variť a expe­ri­men­to­vať s nový­mi recep­ta­mi. Trvalo to mož­no rok.“

Predo mnou sedí úpl­ne iná Anetta, ako tá, kto­rá len pred chví­ľou vese­lo pobe­ho­va­la po byte. Díva sa na mňa pre­ni­ka­vý­mi mand­ľo­vý­mi oča­mi a váž­nym pohľa­dom.

Bola to pre mňa riad­na fac­ka. Pre gur­má­na ako ja. Ak som jed­la v reštau­rá­cii, objed­ná­va­la som si vlast­ne iba prí­lo­hy, kto­ré som zapí­ja­la čajom a vodou. Žiadne víno, žiad­ne fer­men­to­va­né ale­bo kva­se­né potra­vi­ny.“ 

Počúvam a zamýš­ľam sa, aké nároč­né obdo­bie to muse­lo byť pre túto vysmia­tu mla­dú ženu, kto­rá túži­la ďalej obja­vo­vať svet.

Vyčistili sa chuťové poháriky, vyčistila sa myseľ

Vďaka tomu­to nežia­da­né­mu deto­xu však Anetta zno­vu obja­vi­la čaro pri­ro­dze­ných chu­tí, čerstvých sezón­nych potra­vín od lokál­nych dodá­va­te­ľov a silu byli­niek. Zvýrazňovače chu­ti a polo­to­va­ro­vé omáč­ky by som tak u nej doma hľa­da­la már­ne.

Anetta Vaculíková

„Veľa som vte­dy pozo­ro­va­la, čo s nami robí jed­lo a výži­va. Chodila som na rôz­ne kur­zy, skú­ša­la to na sebe. Videla som naprí­klad veľ­mi sil­né pre­po­je­nie medzi tým, ako sa sprá­va moja pleť, keď jem prí­liš pre­sla­de­nú stra­vu. A uve­do­mi­la som si, že chcem robiť osve­tu prá­ve v tej­to téme. Z dlho­do­bé­ho hľa­dis­ka je totiž dnes už doká­za­né, aký výraz­ný vplyv má jed­lo na náš zdra­vot­ný stav. A ja sama som bola toho prí­kla­dom,“ vra­ví a dopí­ja posled­ný dúšok kávy. 

Po zme­ne jedál­nič­ka sa Annettin zdra­vot­ný stav zlep­šil. Dnes sa už netrá­pi so žiad­ny­mi aler­gia­mi či trá­via­ci­mi ťaž­kos­ťa­mi. Stačilo tak málo. Ako ona sama hovo­rí, zdra­vý sed­liac­ky roz­um a čerstvé lokál­ne suro­vi­ny. A kúsok kre­a­ti­vi­ty.

Preto sa roz­hod­la šíriť túto osve­tu vša­de oko­lo.

Deti by nemali trpieť pre nevedomosť dospelých

Ako svo­ju osob­nú víziu vní­ma Anetta roz­be­hnu­tie pro­jek­tu Skutočne zdra­vá ško­la. Aby sa stal udr­ža­teľ­ným na celom Slovensku, do tímu momen­tál­ne hľa­da­jú fun­drai­se­ra a tiež par­tne­rov, kto­rí by ten­to pro­jekt chce­li pod­po­riť na rôz­nych úrov­niach.

„Deti si zaslú­žia kva­lit­ný vstup do živo­ta. Zaslúžia si vzde­lá­va­nie, aby chá­pa­li, odkiaľ jed­lo pochá­dza a ako ich ovplyv­ňu­je. Aby poro­zu­me­li, pre­čo je potreb­né jesť pes­trú sezón­nu stra­vu a nie len dooko­la päť potra­vín, kto­ré majú radi. Zaslúžia si aj vzde­la­ných peda­gó­gov, kto­rí im tie­to témy pomô­žu ucho­piť. Na hodi­nách ale­bo pria­mo v edu­kač­ných far­mách. Zaslúžia si celo­den­ný prí­stup k čis­tej vode na ško­le, nie­len ku sla­de­ným nápo­jom, zdra­vé bufe­ty bez polo­to­va­rov, škol­ské jedál­ne, kto­ré varia z kva­lit­ných lokál­nych a sezón­nych potra­vín od čest­ných dodá­va­te­ľov. A prá­ve v Čechách ove­re­ný pro­jekt Skutečně zdra­vá ško­la ponú­ka dlho­do­bé rie­še­nie toh­to kom­plex­né­ho prob­lé­mu.“

Anette pri vysvet­ľo­va­ní kon­cep­tu úpl­ne žia­ria oči. 

Cítiť, že pre túto myš­lien­ku úprim­ne horí. 

Anetta Vaculíková

„Keďže som o pod­sta­te toh­to prob­lé­mu naozaj pre­sved­če­ná, túžim pri­niesť nie­čo kom­plex­né, revo­luč­né, čo by ho rie­ši­lo z dlho­do­bé­ho hľa­dis­ka.“

Odhodlane sa posta­ví a opä­tov­ne mi ponú­ka vodu na pitie. 

Akoby chce­la neve­dom­ky demon­štro­vať svo­ju roz­hod­nosť.

Materstvo ma vytrhlo z vyhorenia

Odkedy je Annetta mamou malej Anettky, téma vzde­lá­va­nia a osve­ty rodi­čov a detí je pre ňu aktu­ál­nej­šia.

„Keď som bola tehot­ná, mala som veľ­mi níz­ky tlak. V štvr­tom mesia­ci sme boli na sva­dob­nej ces­te v Číne a ja som počas paso­vej kon­tro­ly náh­le odpad­la. Bol to nesku­toč­ne sil­ný záži­tok, kedy som si uve­do­mi­la, aká som kreh­ká ja, aj to malé, kto­ré vo mne rást­lo. A že sa nemô­žem tak­to ener­ge­tic­ky pre­pa­ľo­vať,“ spo­mí­na na začiat­ky teho­ten­stva a aký­si spúš­ťač upra­tá­va­nia pri­orít v živo­te. 

Aj pre­to na jar 2017 postup­ne stop­la všet­ky svo­je akti­vi­ty — mana­žo­va­nie cate­rin­gov­ky a vlast­nej ško­ly vare­nia či vede­nie rôz­nych kur­zov vare­nia vo fir­mách. Navyše, Jamie Oliver Food Foundation v tom čase zasta­vi­li akti­vi­ty pod náz­vom Food Revolution Day a tak jej odpad­lo aj orga­ni­zo­va­nie veľ­ké­ho fes­ti­va­lu v Starej Tržnici.

Úplne tak škr­t­la prá­cu večer, zača­la sa veľa pre­chá­dzať, jógo­vať a pre­mýš­ľať nad tým, čo ju čaká.

Anetta Vaculíková

„Povedala som si, že idem byť mamou a chcem mať svo­ju vlast­nú poho­du. Netúžila som to zdie­ľať s iný­mi, cho­diť medzi ľudí ale­bo komu­ni­ko­vať s novi­nár­mi. Potrebovala som od všet­ké­ho svä­tý pokoj. A hlav­ne si oddých­nuť po nie­koľ­ko­roč­nom zho­ne. Oddýchnuť si od ľudí. Celé teho­ten­stvo som mala pocit, že si ho chcem uží­vať v akej­si uli­te. Možno nie­kto­ré ženy sú extro­ver­tnej­šie, ja som sa však utiah­la do seba. Cítila som, že som bola zra­ni­teľ­nej­šia ako kedy­koľ­vek pred­tým.“ 

Popritom sa roz­ru­še­ne hrá s pra­me­ňom vla­sov.

Akoby ju opa­ko­va­ný pohyb ruky upo­ko­jo­val.

„Možno aj moja inten­zív­na men­tál­na príp­ra­va, stí­še­nie a sto­tož­ne­nie sa s mater­stvom pris­pe­li k tomu, že môj pôrod pre­be­hol úpl­ne hlad­ko. Na dru­hý deň som bola prak­tic­ky fit.“

Tvár sa jej opäť roz­jas­ni­la.

Zrak mi pad­ne na veľ­kú dre­ve­nú tabu­ľu s rôz­ny­mi fareb­ný­mi násad­ka­mi na pod­po­ru kre­a­ti­vi­ty, kto­rú poznám z Montessori škô­lok. Malá Anettka sa pri tom musí poriad­ne bláz­niť.

Trpké podnikanie a výčitky

„Vôbec som v tom čase nema­la potre­bu rea­li­zo­vať sa v prá­ci, lebo som vede­la, že všet­ky tie veci majú čas. Chcela som sa napl­no veno­vať malej. Žiaľ, kom­pli­ko­va­né pra­cov­né prob­lé­my v roz­pa­da­jú­cej sa fir­me ma pri­nú­ti­li opä­tov­ne sa vrá­tiť do pra­cov­né­ho švun­gu len päť mesia­cov po jej naro­de­ní. Aj keď som sa sna­ži­la hľa­dať spô­so­by, ako to celé skĺbiť, stá­le si vyčí­tam, že som pri nej čas­to nebo­la, hlav­ne vte­dy, keď ma potre­bo­va­la.“

Pri tej­to úprim­nej spo­ve­di veľ­mi zváž­nie. Hryzenie pier sa vrá­ti­lo a postup­ne jej na ústach neos­tá­va žia­den čer­ve­ný rúž. 

Vidím, ako ju to stá­le trá­pi. 

„Snažím sa pre­sved­čiť samu seba, že nie kvan­ti­ta, ale kva­li­ta spo­loč­ne strá­ve­né­ho času je to, čo si malá bude pamä­tať. A z toho dôvo­du robím maxi­mum pre to, aby som jej veno­va­la plnú pozor­nosť počas spo­loč­ných chvíľ. Žiaden mobil, žiad­ne pra­cov­né vyba­vo­vač­ky. Ten čas už žiaľ nevrá­tim. Jediné, čo viem teraz zme­niť, je vyspo­ria­dať sa s vlast­ný­mi výčit­ka­mi a ísť ďalej,“ dodá­va.

Anetta Vaculíková

V pre­ko­ná­va­ní nega­tív­nych emó­cií, ale tiež udr­ža­teľ­nom pra­cov­nom nasta­ve­ní a rea­li­zo­va­ní vlast­ných snov jej veľ­mi pomá­ha pod­por­ná sku­pi­na pre mla­dé pod­ni­ka­teľ­ky a aktív­ne ženy — Mastermind, kto­rej súčas­ťou je už vyše roka.

„Ženy — mamy rie­šia vlast­ne stá­le to isté — efek­ti­vi­tu, work-life balan­ce a čas pre seba. Každá z iné­ho pohľa­du, no stá­le doko­la,“ schu­ti sa zasme­je. 

Atmosféra sa tro­chu odľah­čí. 

„Aj vďa­ka mno­hým roz­ho­vo­rom v tej­to sku­pi­ne som si však uve­do­mi­la, že pri­šiel čas sa nie­len odde­liť od ľudí, s kto­rý­mi sa názo­ro­vo roz­chá­dza­me, ale hlav­ne začať roz­ví­jať vlast­né pro­jek­ty. A pod vlast­ným menom.“

Keď kniha rastie spolu s dcérou

Takto naštar­to­va­ná  a túžia­ca po rea­li­zá­cii sa pus­ti­la do písa­nia svo­jej zatiaľ posled­nej kni­hy s náz­vom Prvé prí­kr­myStavala totiž na vlast­nej zve­da­vos­ti a potre­be zorien­to­vať sa v tej­to novej téme. 

„Keď som zača­la malú Anettku pri­kr­mo­vať ja, to, čo mi veľ­mi chý­ba­lo, boli odpo­ve­de na naj­zá­klad­nej­šie otáz­ky, s kto­rý­mi sa rodič stret­ne a nepoz­ná odpo­veď. Napríklad aký riad mám pou­ží­vať na vare­nie, čo mám robiť so zvyš­kom, mám to zjesť také neochu­te­né, …“ spo­mí­na na začiat­ky písa­nia revo­luč­nej kni­hy, kto­rá si hneď našla svo­je pub­li­kum. 

Čitateľov urči­te zau­ja­la krás­nou gra­fi­kou, fareb­nos­ťou, ľah­ko ucho­pi­teľ­ným spra­co­va­ním, ale hlav­ne odbor­ným a prak­tic­kým obsa­hom.

Anetta Vaculíková

„Som na túto kni­hu, kto­rú som vytvo­ri­la spo­lu s Evkou Blaho a Katkou Ovečkovou, nesmier­ne hrdá. Rodičom nie­len pomá­ha so základ­ný­mi otáz­ka­mi, ale tiež nená­sil­ne vysvet­ľu­je cel­ko­vý prí­stup k zdra­vé­mu život­né­mu štý­lu. A navy­še, ja som sa tak opäť vrá­ti­la k mojej lás­ke — písa­niu. Aj vďa­ka tomu ma postup­ne opúš­ťa­li nega­tív­ne spo­mien­ky na pred­chá­dza­jú­ce pra­cov­né obdo­bie. A naštar­to­va­lo ma to v plne­ní ďal­ších snov.“

Stále sa učím, ako si manažovať čas

Anetta sa vo svo­jej túž­be šíriť osve­tu o zdra­vých a kva­lit­ných potra­vi­nách a udr­ža­teľ­nom život­nom štý­le tak sko­ro neza­sta­ví. Je tiež jed­nou z auto­riek a orga­ni­zá­to­riek fes­ti­va­lu Po našom! udr­ža­teľ­nosť oča­mi detí a fes­ti­va­lu pre far­má­rov, ľudí od fachu, samosprá­vy a food love­rov s náz­vom Degustorium. Obe podu­ja­tia orga­ni­zu­je v Starej Tržnici, vďa­ka kto­rej si tiež našla svoj­ho man­že­la. Ale to už je iný prí­beh.

Nestíham si zapi­so­vať všet­ky jej akti­vi­ty. A tak ma naozaj zau­jí­ma, ako sa jej to darí skĺbiť.

„Je to taký hurá-manaž­ment!“ sme­je sa.

„Stále hľa­dám efek­tív­ny model písa­nia to-do-lis­tov, pou­ží­va­nia kade­ja­kých time-mana­žér­skych apli­ká­cií. Plánujem, koľ­ko sa len dá, no stá­le nie­čo vybuch­ne. Alebo mi malá jed­no­du­cho ocho­rie. Alebo len pri nej večer zaspím od úna­vy. A tak dobie­ham veci na posled­nú chví­ľu,“ pri­zná­va zahan­be­ne.

Následne sa zhá­či a uve­do­mí si, že už musí ute­kať ďalej. 

Rýchlo sa oblie­ka­me a lúči­me.

Pobalí si veci, na ple­ce si pre­ho­dí veli­kán­sku mod­rú IKEA taš­ku a sme­rom k výťa­hu nám objed­ná­va taxík. Dnes je totiž fes­ti­val o udr­ža­teľ­nos­ti s náz­vom Pomalo, na kto­rom s kole­gy­ňou Petrou vedú jeden works­hop. 

Anetta sa jed­no­du­cho nikdy neza­sta­ví.

Anetta Vaculíková

Fotografie: Marek Švančara


Anetta aktu­ál­ne pôso­bí ako lek­tor­ka vare­nia, vedie rôz­ne nefor­mál­ne vzde­lá­va­cie works­ho­py, pred­náš­ky a ukáž­ko­vé vare­nia vo fir­mách a na ško­lách. Riadi sa hes­lom lokál­ne, sezón­ne a zdra­vo. Venuje sa mar­ke­tin­gu v gas­tro­nó­mii a tvor­be recep­tov na mie­ru pre rôz­nych kli­en­tov. V súčas­nos­ti pra­cu­je na ďal­ších troch kniž­ných titu­loch pre deti aj dospe­lých týka­jú­cich sa raci­onál­nej stra­vy a výži­vy. Cieľom jej pro­jek­tov je vzde­lá­vať a moti­vo­vať verej­nosť v oblas­ti zdra­vé­ho stra­vo­va­nia, kva­li­ty potra­vín, eko­ló­gie a s nimi súvi­sia­cou kva­li­tou živo­ta.

Viac o Anette a jej akti­vi­tách náj­deš na anettavaculikova.com. Sleduj tiež jej Instagram a fes­ti­va­ly Po našom!Degustorium.

KomentáreZatvoriť komentáre

Napíš komentár