100% zdravé     Doprava nad 29€ zdarma     5 z 5 na FB ★★★★★

Košík 0 0,00 
Anetta Vaculíková: Sme naozaj to, čo jeme?
Foodblogerka, ambasádorka projektu Food Revolution Jamieho Olivera, autorka troch kníh, organizátorka niekoľkých ročníkov Food Revolution Day, Po našom! a Degustorium. Vzdelávaniu v oblasti stravovania a výživy sa venuje na školách aj vo firmách. Hrdá mama Anetta Vaculíková.
Anetta Vaculíková

S Anettou sme si dohodli stretnutie u nej doma. Chvíľu meškala. Po piatich minútach čakania v chladnej chodbe modernej bytovky vystúpilo z výťahu nízke útle žieňa s charakteristickými kučeravými vlasmi, milým úsmevom a červeným rúžom na perách. Mobil mala prilepený k uchu. Z jej rýchlych reakcií opakujúceho sa hmkania bolo cítiť, že sa už dlhšie snaží hovor taktne ukončiť.

Neúspešne.

Otvorila vchodové dvere a kývnutím pleca mi naznačila, aby som ju nasledovala. A do toho ďalej súhlasne hmkala. 

Papierový ruksačik zhodila na lavicu, topánky vyzula naučeným grifom. Intuitívne som sa presunula do priestrannej svetlej obývačky spojenej s kuchyňou a veľkým balkónom s božským výhľadom na Dunaj. Anettka sa medzitým ďalej lúčila s paňou v telefóne.

„Prepáč, prosím, takýto neslušný úvod. Často mi volajú mamičky, lebo si na mňa niekde zoženú číslo a prosia ma, aby som im pomohla zlepšiť situáciu v školskej jedálni ich detí,“ preruší moje rozjímanie nad skutočne útulne zariadeným bytom. Veľký jedálenský stôl, pohodlná sedačka, originálne fotky Bratislavy na stenách, samé prírodné materiály, množstvo kvetov, predierajúce sa slnko. Ako z dizajnového časopisu. Ale zároveň ako doma.

Anetta Vaculíková

Sadám si a Anetta narýchlo upratuje tégliky a omrvinky z raňajok.

Ešte káva a môžeme začať s rozhovorom. 

Nádejná tanečníčka s mlsným jazýčkom

Do hluku praženia kávových zrniek sa rozrozpráva o svojej profesionálnej tanečnej kariére.

„Od detstva som sa venovala spoločenskému a štandardnému tancu. Mala som dokonca veľa úspechov, bola som niekoľkonásobná majsterka Slovenska. Svojho času aj dvadsiata vo svetovom rebríčku medzi dospelými amatérskymi tanečníkmi. Veľa som vďaka tomu cestovala. Chodili sme po tréningoch a súťažiach po celom svete. Tam kdesi sa zrodila moja láska k cestovaniu, inej kultúre a jedlu,“ spomína a ja si uvedomujem, že jej pobehovanie po byte sa pri kávovare mierne ustálilo. 

Možno je to nostalgia. Možno len kávičková kultúra neobjavenej baristky.

S malou šálkou v ruke si sadá oproti.

„Aj keď ma to veľmi bavilo a mala som dokonca aj vlastnú tanečnú školu, svoju budúcnosť som v tanci nevidela. Samotné cestovanie a spoznávanie kultúr a kuchýň ma veľa naučilo, a tak som postupne zisťovala, že sa chcem venovať niečomu inému. Jedlu. Ale nevedela som ako veľmi a v akej forme,“ vysvetľuje popíjajúc čierny mok. 

Je milé pozorovať, ako veľmi ma chce niečím ponúknuť. Káva, voda, čaj. Čokoľvek.

Nakoniec prijíma fakt, že zatiaľ mi stačí voda z vodovodu vo vlastnej fľaške a pokračuje s rozprávaním o svojej kľukatej ceste k otázkam zdravej výživy.

Anetta Vaculíková

Nie je cestovina ako cestovina, lebo nie je sacharid ako sacharid

„Od malička som bola veľký jedák. Ako rodina sme kvalitným jedlom doslova žili. Avšak, situácia vyzerala inak počas tréningov. Vďaka veľkému pravidelnému výdaju energie som mohla jesť prakticky čokoľvek bez následkov – fastfoody, cestoviny či čokolády na posedenia,“ vymenúva. 

Sama seba sa pýtam, ako sa jej darí udržať si takúto štíhlu postavu.

„Keď som však s tancom okolo dvadsiatky prestala, prišli vážne zdravotné problémy. Môj organizmus mi totiž neodpustil všetky tie prehrešky z minulosti. Začala som mať alergie na rôzne suroviny, lepok, orechy, škroby, ktoré sú zastúpené v polotovaroch, ale aj v bežných zemiakoch či ryži. Tomu všetkému som sa zrazu musela začať vyhýbať. Nepekne sa mi to odrazilo na pleti, mala som nekonečné problémy s trávením, rozkývanú hladinu hormónov. Ocitla som sa v slepej uličke. Vôbec som nevedela čo a ako mám jesť,“ spomína na skutočne náročné obdobie a kde-tu si nevedomky hryzie do pery.

Anetta Vaculíková

„Dala som si teda úplnú stopku. Začala som jesť najmä plnohodnotné potraviny zložené prevažne z rastlinnej potravy a k nim som postupne po 2-3 mesiacoch dopĺňala ďalšie zdroje – zdravé tuky, komplexné sacharidy, kvalitné mäso, vajcia z voľného výbehu, rôznorodé strukoviny. Jednoduché, sezónne, lokálne – žiadne polotovary. Veľa som v tom období začala variť a experimentovať s novými receptami. Trvalo to možno rok.“

Predo mnou sedí úplne iná Anetta, ako tá, ktorá len pred chvíľou veselo pobehovala po byte. Díva sa na mňa prenikavými mandľovými očami a vážnym pohľadom.

„Bola to pre mňa riadna facka. Pre gurmána ako ja. Ak som jedla v reštaurácii, objednávala som si vlastne iba prílohy, ktoré som zapíjala čajom a vodou. Žiadne víno, žiadne fermentované alebo kvasené potraviny.“ 

Počúvam a zamýšľam sa, aké náročné obdobie to muselo byť pre túto vysmiatu mladú ženu, ktorá túžila ďalej objavovať svet.

Vyčistili sa chuťové poháriky, vyčistila sa myseľ

Vďaka tomuto nežiadanému detoxu však Anetta znovu objavila čaro prirodzených chutí, čerstvých sezónnych potravín od lokálnych dodávateľov a silu byliniek. Zvýrazňovače chuti a polotovarové omáčky by som tak u nej doma hľadala márne.

Anetta Vaculíková

„Veľa som vtedy pozorovala, čo s nami robí jedlo a výživa. Chodila som na rôzne kurzy, skúšala to na sebe. Videla som napríklad veľmi silné prepojenie medzi tým, ako sa správa moja pleť, keď jem príliš presladenú stravu. A uvedomila som si, že chcem robiť osvetu práve v tejto téme. Z dlhodobého hľadiska je totiž dnes už dokázané, aký výrazný vplyv má jedlo na náš zdravotný stav. A ja sama som bola toho príkladom,“ vraví a dopíja posledný dúšok kávy. 

Po zmene jedálnička sa Annettin zdravotný stav zlepšil. Dnes sa už netrápi so žiadnymi alergiami či tráviacimi ťažkosťami. Stačilo tak málo. Ako ona sama hovorí, zdravý sedliacky rozum a čerstvé lokálne suroviny. A kúsok kreativity.

Preto sa rozhodla šíriť túto osvetu všade okolo.

Deti by nemali trpieť pre nevedomosť dospelých

Ako svoju osobnú víziu vníma Anetta rozbehnutie projektu Skutočne zdravá škola. Aby sa stal udržateľným na celom Slovensku, do tímu momentálne hľadajú fundraisera a tiež partnerov, ktorí by tento projekt chceli podporiť na rôznych úrovniach.

„Deti si zaslúžia kvalitný vstup do života. Zaslúžia si vzdelávanie, aby chápali, odkiaľ jedlo pochádza a ako ich ovplyvňuje. Aby porozumeli, prečo je potrebné jesť pestrú sezónnu stravu a nie len dookola päť potravín, ktoré majú radi. Zaslúžia si aj vzdelaných pedagógov, ktorí im tieto témy pomôžu uchopiť. Na hodinách alebo priamo v edukačných farmách. Zaslúžia si celodenný prístup k čistej vode na škole, nielen ku sladeným nápojom, zdravé bufety bez polotovarov, školské jedálne, ktoré varia z kvalitných lokálnych a sezónnych potravín od čestných dodávateľov. A práve v Čechách overený projekt Skutečně zdravá škola ponúka dlhodobé riešenie tohto komplexného problému.“

Anette pri vysvetľovaní konceptu úplne žiaria oči.

Cítiť, že pre túto myšlienku úprimne horí.

Anetta Vaculíková

„Keďže som o podstate tohto problému naozaj presvedčená, túžim priniesť niečo komplexné, revolučné, čo by ho riešilo z dlhodobého hľadiska.“

Odhodlane sa postaví a opätovne mi ponúka vodu na pitie.

Akoby chcela nevedomky demonštrovať svoju rozhodnosť.

Materstvo ma vytrhlo z vyhorenia

Odkedy je Anetta mamou malej Anettky, téma vzdelávania a osvety rodičov a detí je pre ňu aktuálnejšia.

„Keď som bola tehotná, mala som veľmi nízky tlak. V štvrtom mesiaci sme boli na svadobnej ceste v Číne a ja som počas pasovej kontroly náhle odpadla. Bol to neskutočne silný zážitok, kedy som si uvedomila, aká som krehká ja, aj to malé, ktoré vo mne rástlo. A že sa nemôžem takto energeticky prepaľovať,“ spomína na začiatky tehotenstva a akýsi spúšťač upratávania priorít v živote. 

Aj preto na jar 2017 postupne stopla všetky svoje aktivity – manažovanie cateringovky a vlastnej školy varenia či vedenie rôznych kurzov varenia vo firmách. Navyše, Jamie Oliver Food Foundation v tom čase zastavili aktivity pod názvom Food Revolution Day a tak jej odpadlo aj organizovanie veľkého festivalu v Starej Tržnici.

Úplne tak škrtla prácu večer, začala sa veľa prechádzať, jógovať a premýšľať nad tým, čo ju čaká.

Anetta Vaculíková

„Povedala som si, že idem byť mamou a chcem mať svoju vlastnú pohodu. Netúžila som to zdieľať s inými, chodiť medzi ľudí alebo komunikovať s novinármi. Potrebovala som od všetkého svätý pokoj. A hlavne si oddýchnuť po niekoľkoročnom zhone. Oddýchnuť si od ľudí. Celé tehotenstvo som mala pocit, že si ho chcem užívať v akejsi ulite. Možno niektoré ženy sú extrovertnejšie, ja som sa však utiahla do seba. Cítila som, že som bola zraniteľnejšia ako kedykoľvek predtým.“ 

Popritom sa rozrušene hrá s prameňom vlasov.

Akoby ju opakovaný pohyb ruky upokojoval.

„Možno aj moja intenzívna mentálna príprava, stíšenie a stotožnenie sa s materstvom prispeli k tomu, že môj pôrod prebehol úplne hladko. Na druhý deň som bola prakticky fit.“

Tvár sa jej opäť rozjasnila.

Zrak mi padne na veľkú drevenú tabuľu s rôznymi farebnými násadkami na podporu kreativity, ktorú poznám z Montessori škôlok. Malá Anettka sa pri tom musí poriadne blázniť.

Trpké podnikanie a výčitky

„Vôbec som v tom čase nemala potrebu realizovať sa v práci, lebo som vedela, že všetky tie veci majú čas. Chcela som sa naplno venovať malej. Žiaľ, komplikované pracovné problémy v rozpadajúcej sa firme ma prinútili opätovne sa vrátiť do pracovného švungu len päť mesiacov po jej narodení. Aj keď som sa snažila hľadať spôsoby, ako to celé skĺbiť, stále si vyčítam, že som pri nej často nebola, hlavne vtedy, keď ma potrebovala.“

Pri tejto úprimnej spovedi veľmi zvážnie. Hryzenie pier sa vrátilo a postupne jej na ústach neostáva žiaden červený rúž. 

Vidím, ako ju to stále trápi. 

„Snažím sa presvedčiť samu seba, že nie kvantita, ale kvalita spoločne stráveného času je to, čo si malá bude pamätať. A z toho dôvodu robím maximum pre to, aby som jej venovala plnú pozornosť počas spoločných chvíľ. Žiaden mobil, žiadne pracovné vybavovačky. Ten čas už žiaľ nevrátim. Jediné, čo viem teraz zmeniť, je vysporiadať sa s vlastnými výčitkami a ísť ďalej,“ dodáva.

Anetta Vaculíková

V prekonávaní negatívnych emócií, ale tiež udržateľnom pracovnom nastavení a realizovaní vlastných snov jej veľmi pomáha podporná skupina pre mladé podnikateľky a aktívne ženy – Mastermind, ktorej súčasťou je už vyše roka.

„Ženy – mamy riešia vlastne stále to isté – efektivitu, work-life balance a čas pre seba. Každá z iného pohľadu, no stále dokola,“ schuti sa zasmeje. 

Atmosféra sa trochu odľahčí. 

„Aj vďaka mnohým rozhovorom v tejto skupine som si však uvedomila, že prišiel čas sa nielen oddeliť od ľudí, s ktorými sa názorovo rozchádzame, ale hlavne začať rozvíjať vlastné projekty. A pod vlastným menom.“

Keď kniha rastie spolu s dcérou

Takto naštartovaná  a túžiaca po realizácii sa pustila do písania svojej zatiaľ poslednej knihy s názvom Prvé príkrmy. Stavala totiž na vlastnej zvedavosti a potrebe zorientovať sa v tejto novej téme. 

„Keď som začala malú Anettku prikrmovať ja, to, čo mi veľmi chýbalo, boli odpovede na najzákladnejšie otázky, s ktorými sa rodič stretne a nepozná odpoveď. Napríklad aký riad mám používať na varenie, čo mám robiť so zvyškom, mám to zjesť také neochutené, …“ spomína na začiatky písania revolučnej knihy, ktorá si hneď našla svoje publikum. 

Čitateľov určite zaujala krásnou grafikou, farebnosťou, ľahko uchopiteľným spracovaním, ale hlavne odborným a praktickým obsahom.

Anetta Vaculíková

„Som na túto knihu, ktorú som vytvorila spolu s Evkou Blaho a Katkou Ovečkovou, nesmierne hrdá. Rodičom nielen pomáha so základnými otázkami, ale tiež nenásilne vysvetľuje celkový prístup k zdravému životnému štýlu. A navyše, ja som sa tak opäť vrátila k mojej láske – písaniu. Aj vďaka tomu ma postupne opúšťali negatívne spomienky na predchádzajúce pracovné obdobie. A naštartovalo ma to v plnení ďalších snov.“

Stále sa učím, ako si manažovať čas

Anetta sa vo svojej túžbe šíriť osvetu o zdravých a kvalitných potravinách a udržateľnom životnom štýle tak skoro nezastaví. Je tiež jednou z autoriek a organizátoriek festivalu Po našom! udržateľnosť očami detí a festivalu pre farmárov, ľudí od fachu, samosprávy a food loverov s názvom Degustorium. Obe podujatia organizuje v Starej Tržnici, vďaka ktorej si tiež našla svojho manžela. Ale to už je iný príbeh.

Nestíham si zapisovať všetky jej aktivity. A tak ma naozaj zaujíma, ako sa jej to darí skĺbiť.

„Je to taký hurá-manažment!“ smeje sa.

„Stále hľadám efektívny model písania to-do-listov, používania kadejakých time-manažérskych aplikácií. Plánujem, koľko sa len dá, no stále niečo vybuchne. Alebo mi malá jednoducho ochorie. Alebo len pri nej večer zaspím od únavy. A tak dobieham veci na poslednú chvíľu,“ priznáva zahanbene.

Následne sa zháči a uvedomí si, že už musí utekať ďalej. 

Rýchlo sa obliekame a lúčime.

Pobalí si veci, na plece si prehodí velikánsku modrú IKEA tašku a smerom k výťahu nám objednáva taxík. Dnes je totiž festival o udržateľnosti s názvom Pomalo, na ktorom s kolegyňou Petrou vedú jeden workshop. 

Anetta sa jednoducho nikdy nezastaví.

Anetta Vaculíková

Fotografie: Marek Švančara



Anetta aktuálne pôsobí ako lektorka varenia, vedie rôzne neformálne vzdelávacie workshopy, prednášky a ukážkové varenia vo firmách a na školách. Riadi sa heslom lokálne, sezónne a zdravo. Venuje sa marketingu v gastronómii a tvorbe receptov na mieru pre rôznych klientov. V súčasnosti pracuje na ďalších troch knižných tituloch pre deti aj dospelých týkajúcich sa racionálnej stravy a výživy. Cieľom jej projektov je vzdelávať a motivovať verejnosť v oblasti zdravého stravovania, kvality potravín, ekológie a s nimi súvisiacou kvalitou života.

Viac o Anette a jej aktivitách nájdeš na anettavaculikova.com. Sleduj tiež jej Instagram a festivaly Po našom!Degustorium.

Simona je veľkou fanúšičkou objavovania rôznych kreatívnych foriem komunikácie. Od detstva aktívne pôsobí v umení. Jej kučeravé vlasy, zamatový hlas a gitara patria neoddeliteľne k sebe. Dva roky pôsobila v programe Teach for Slovakia ako Talent recruiter a marketing manager. Momentálne pôsobí ako komunikačná manažérka v programe Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE).

Mohlo by sa ti páčiť

Ako som spoznal kazašských orlích lovcov

Ako som spoznal kazašských orlích lovcov

Staroveká tradícia siahajúca až šesťtisíc rokov späť, klobúky z kožušiny a veľkolepé orly sú pre Kazachov veľkou pýchou. Počas výpravy v odľahlých Altajských horách v Mongolsku som strávil niekoľko nocí u dvoch kazašských rodín.

Ako sme uviazli v Mozambiku

Ako sme uviazli v Mozambiku

Slnko pomaly zapadá, väčšinu času sme venovali paraglidingu a nikto z nás nechce, aby sa deň skončil. Vôbec nerozmýšľam nad pristátím, chcem letieť až dovtedy, pokiaľ mi sily stačia. Od odstaveného člnu sme ešte celkom ďaleko a dúfam, že len kvôli slnečnému jasu nevidím miesto, kde stojíme. No teraz už viem, že sme v háji. Uviazli sme.

Čaro neprebádaného v drsnom Pakistane

Čaro neprebádaného v drsnom Pakistane

Milujem horolezectvo kvôli tým výzvam plným neznáma a procesu hľadania cesty vpred s pomocou lezeckých parťákov. Hlboké puto alebo dôvera a istota, ktoré vznikajú medzi partnermi, sa môžu premietnuť aj do iných aspektov života. Pre mňa nie sú riziká v horách a v živote nevyhnutne negatívne skúsenosti. Toto sú úvahy o rizikách a cene spoločnej snahy na cestách v Pakistane.

Pin It on Pinterest

Shares
Share This
[class^="wpforms-"]
[class^="wpforms-"]
Košík
Nakúp ešte za 29,00  a dopravu máš ZDARMA
Váš košík je prázdny.

Zdá sa, že ste si ešte nevybrali.